00:00:05,880 –> 00:00:54,500 [Mária Hunková]

Marta Bočeková ako kontrolórka Katolíckej univerzity v Ružomberku v roku 2013 prišla na viaceré pochybenia pri hospodárení univerzity. Keď svoje zistenia spísala do oficiálnej správy, Akademický senát sa snažil najskôr odvolať rektora Tadeáša Zasepu, ktorý kontrolu nariadil. Ten sa po viacerých tlakoch rozhodol sám rezignovať, no následne sa ďalším terčom útokov stala pani Bočeková. Dovtedy chválená pracovníčka sa zrazu stala nepohodlnou a Akademický senát rozhodol o jej prepustení z práce. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi, teda s ľuďmi, ktorí odhalili vo svojej práci korupciu či iné porušovanie zákonov a postavili sa za správnu vec. Vďaka tomu, že nemlčali, ochránili verejný záujem. Moje meno je Mária Hunková a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Dobrý deň, pani Bočeková.

 

00:00:54,500 –> 00:01:00,160 [Marta Bočeková]

Dobrý deň.

 

00:01:00,160 –> 00:01:13,240 [Mária Hunková]

Ja na úvod hneď poviem, že ja som teda aj bývalá študentka Katolíckej univerzity, čiže ja som veľmi zvedavá na ten váš príbeh, ale verím, že bude zaujímavý aj pre našich ďalších poslucháčov. Ako dlho ste boli kontrolórkou na Katolíckej univerzite?

 

00:01:13,240 –> 00:01:25,100 [Marta Bočeková]

Na Katolíckej univerzite som začala pracovať v auguste 2012. Prvú výpoveď, ktorú mi chceli dať, bolo v júli 2014, ale nakoniec sa to podarilo až v marci 2015.

 

00:01:25,100 –> 00:01:36,660 [Mária Hunková]

K tomu sa ešte dostaneme, aké okolnosti k tomu predchádzali, ale povedzte nám ešte, že čo ste robili možno predtým, že či ste boli predtým dlhoročnou kontrolórkou alebo ste pracovali úplne iné oblasti. Ako ste sa vlastne dostali na tú Katolícku univerzitu?

 

00:01:36,660 –> 00:02:23,500 [Marta Bočeková]

Ja som predtým takmer dvadsať rokov pracovala v bankovníctve. Každý, kto v bankovníctve pracuje, vie, aká je to psychicky náročná práca. A keďže sa pracovný stres začal odrážať na mojom, na mojom zdraví, tak som si začala hľadať inú prácu, ale s tým, že som nechcela ísť pracovať opäť do inej banky, z ktorých boli ponuky na prácu. Chcela som úplne, úplne zmeniť rezort práce a tak som si začala hľadať prácu mimo. V tom období sa začala v Ružomberku stavať knižnica Katolíckej univerzity a hľadali riaditeľku. Bolo vypísané výberové konanie. Ja som sa prihlásila, ale vtedy mi bolo povedané: „Áno, máte veľké skúsenosti, ale bohužiaľ, vy nemáte vzdelanie.“ Tak som sa vtedy rozhodla, že to vzdelanie si dorobím, aby som mohla pracovať akože aj niekde inde mimo bankovníctva.

 

00:02:23,500 –> 00:02:30,900 [Mária Hunková]

Čiže vy ste popri svojej prvej práci ešte študovali vysokú školu, aby ste sa mohli teda zamestnať inde? A kde ste študovali?

 

00:02:30,900 –> 00:02:32,960 [Marta Bočeková]

Študovala som na Katolíckej univerzite.

 

00:02:32,960 –> 00:02:36,740 [Mária Hunková]

Takže vlastne vy ste tam boli najskôr študentkou a neskôr kontrolórkou.

 

00:02:36,740 –> 00:02:37,540 [Marta Bočeková]

Áno, áno.

 

00:02:37,540 –> 00:02:40,480 [Mária Hunková]

Dobre, poďme k tomu, čo ste tam teda zistili už ako kontrolórka?

 

00:02:40,480 –> 00:03:43,579 [Marta Bočeková]

No, ako kontrolórka, to je ťažko sa k tomu aj vracať, alebo keď si človek na to spomenie. Ako akýkoľvek šanón som otvorila, tak som bola veľmi prekvapená z tých odhalení tam, pretože ani jeden nebol v poriadku v takom, ako by mal. Pretože keď si pomyslíte, že máme nejaký zákon o účtovníctve a ten platí či pre podnikateľskú sféru alebo verejnú sféru. A zrazu takéto veľké nedostatky, tak nemôžete sa o tom rozprávať s kýmkoľvek, hej? Pretože musíte zachovávať nejakú mlčanlivosť a také zistenia, veľmi ťažko som sa s tým vysporadúvala. Tie, tie pochybenia tam boli z toho, že boli vyberané poplatky, ktoré sa nedostali nikdy na účet Katolíckej univerzity ani do pokladne. Boli tam pochybenia v oblasti vzdelávania, že boli prijímané poplatky za vzdelávanie, za habilitácie, ktoré sa nedostali do pokladne. Boli vystavované cestovné príkazy ľuďom, ktorí v živote pracovnú cestu nevykonali, ale zúčtovaná bola. No, veľa oblastí tam bolo.

 

00:03:43,580 –> 00:03:49,600 [Mária Hunková]

A vy ste vo svojej nejakej, teda záverečnej kontrolnej správe pomenovali aj kto je zodpovedný za tieto pochybenia?

 

00:03:49,600 –> 00:03:56,640 [Marta Bočeková]

Nie, toto nebolo mojou úlohou. Mojou úlohou bolo len poukázať na tie pochybenia. Kto je za to zodpovedný? To nebolo mojou náplňou práce.

 

00:03:56,640 –> 00:04:03,840 [Mária Hunková]

A vieme teraz povedať už teda po ukončení tej kauzy, že, že kto za tým bol? Že pomenovať možno nejaké pracovné oblasti?

 

00:04:03,840 –> 00:04:35,064 [Marta Bočeková]

Na základe kontroly, ktorá bola vykonaná na Pedagogickej fakulte, pán rektor vyhodnotil a v tej súvislosti na základe pochybení boli rozviazané pracovné pomery s troma pracovníkmi Pedagogickej fakulty, ktorí následne sa s Katolíckou univerzitou súdili o neplatnosť výpovede. Takže boli tam pomenované konkrétne osoby z tej Pedagogickej fakulty, ktorý to bol? Prodekan pre ekonomiku, hlavná ekonómka, bývalý pán dekan pedagogickej fakulty.

 

00:04:35,064 –> 00:04:38,324 [Mária Hunková]

A to sa bavíme ešte v období, kedy bol rektorom pán Tadeáš Zasepa.

 

00:04:38,324 –> 00:04:38,344 [Marta Bočeková]

Áno.

 

00:04:38,344 –> 00:04:50,484 [Mária Hunková]

Ktorý mu neskôr odstúpil, ale k tomu sa tiež dostaneme. Ja som sa dočítala ešte, že časť peňazí končila v nejakom súkromnom investičnom fonde, ale nič viac. Viete nám priblížiť, že možno aký fond išlo alebo kto bol za ním?

 

00:04:50,484 –> 00:05:28,004 [Marta Bočeková]

Tento fond bol fond Ladislava Pirkera, ktorý založili fyzické osoby, súkromné osoby a vlastne tam išli peniaze, ktoré boli vyberané od študentov za zápisné alebo boli vyberané od zamestnancov alebo študentov, ktorí platili za ubytovanie, ale nie Katolíckej univerzite, ale priamo do tohto fondu. Alebo nejakí doktorandi, ktorí pracovali, pracovali na pedagogickej fakulte, boli, nemôžem povedať asi, že donútení, ale podpísali zmluvu, že budú časť svojej, ako darovaciu zmluvu, že časť svojej výplaty, niekedy aj celú výplatu dávať do tohto fondu.

 

00:05:28,004 –> 00:05:44,664 [Mária Hunková]

A vy ste tu už spomínali, že boli rozviazané pracovné pomery s tromi pracovníkmi univerzity. Ešte k niečomu došlo zo strany? Urobil ešte vtedajší rektor nejaké kroky po týchto zisteniach? Keď si teda prečítal tú vašu správu a tam boli rozsiahle pochybenia pomenované, tak čo sa ďalej dialo? Čo robil?

 

00:05:44,664 –> 00:05:54,224 [Marta Bočeková]

Následne na základe vykonaných kontrol bolo podaných desať trestných oznámení na neznámeho páchateľa s tým, že aby sa vyšetrilo, čo sa vlastne deje.

 

00:05:54,224 –> 00:05:55,644 [Mária Hunková]

A čo sa potom dialo?

 

00:05:55,644 –> 00:07:09,784 [Marta Bočeková]

No, na základe toho, že boli podané tieto trestné oznámenia, začali byť veľké zmeny aj v Akademickom senáte a zo strany Akademického senátu začali byť vyvíjané veľké tlaky na pána rektora Zasepu, ktorý odolával týmto tlakom, ale nakoniec, po viac ako pol roku takýchto silných tlakov, sám rozhodol abdikovať na svoju funkciu. Prvé jeho veľké odvolávanie bolo tesne pred Vianocami. Posledný pracovný deň, kedy sme na rektoráte pracovali, tak zasadol akademický senát a poobede mu oznámili, že je odvolaný. Ale keďže Katolícka univerzita je troška ináč postavená ako všetky ostatné vysoké školy, k tomu, aby mohol byť rektor odvolaný, bolo potrebné ešte potvrdenie košického arcibiskupa pána Bobera, aby toto potvrdil, ale on pána rektora vo funkcii podržal. No ale na základe tých neskutočných, strašne silných tlakov toho akademického senátu, ktorý písal aj do Vatikánu, aby odvolali pána rektora Zasepu zo Slovenska, písali do Poľska, aby ho stiahli zo Slovenska. Boli to neskutočné tlaky a nakoniec pán rektor skončil v nemocnici.

 

00:07:09,804 –> 00:07:21,404 [Mária Hunková]

Úplne nerozumiem tomu, prečo mal akademický senát záujem odvolať pána rektora, ktorý vlastne len upozornil na pochybenia a chcel zjednanú nápravu. Prečo akademický senát ho chcel odvolať? Ako si to vysvetľujete?

 

00:07:21,404 –> 00:07:31,884 [Marta Bočeková]

Pravdepodobne boli za tým ľudia, ktorí aj cez akademický senát a možno boli aj v akademickom senáte, mali záujem, aby sa dané veci nevyšetrovali a aby sa všetko zahladilo.

 

00:07:31,884 –> 00:07:35,824 [Mária Hunková]

A čo bol ten oficiálny dôvod, keď sa ho snažili odvolať? Čo uviedli?

 

00:07:35,824 –> 00:07:53,894 [Marta Bočeková]

Uviedli, že s nimi nedokáže komunikovať. Vyčítali mu to, že sa pustil do stavby univerzitnej knižnice, na ktorú on pozháňal veľké množstvo peňazí vďaka svojim kontaktom po celom svete. A jednoducho to boli také vymyslené, vymyslené veci, že prečo by mal byť ako odvolaný.

 

00:07:53,894 –> 00:08:24,224 [Mária Hunková]

Mne z tých správ zarezonovala taká informácia, lebo teda pán Zasepa bol Poliak a ja som niekde čítala, že niekto to ako keby obhajoval tým, že nerozumie po slovensky, že nevie sa s nimi rozprávať. A mne to zarezonovalo a prišlo mi to aj také úsmevné z toho dôvodu, že mňa teda pán Zasepa učil. Teda mala som s ním niekoľko prednášok a nikdy som nemala pocit, že mu nerozumiem alebo by nerozumel on nám. Čiže pre mňa osobne to bol taký úsmevný argument. Nakoniec teda ale pán rektor rozhodol sám, že odstúpi. Vy ste vtedy mali nejakú obavu o svoju prácu?

 

00:08:24,224 –> 00:08:36,104 [Marta Bočeková]

Nie, nemala som obavu o svoju prácu. Myslím si, že ja som si svoju prácu vykonávala svedomite, tak ako sa má a ani vo sne ma v tých momentov nenapadlo, že by som o svoju prácu mala prísť.

 

00:08:36,104 –> 00:08:37,044 [Mária Hunková]

A čo sa stalo?

 

00:08:37,044 –> 00:10:47,994 [Marta Bočeková]

Bola to taká zaujímavá situácia, ktorá nastala, pretože nastúpil nový pán rektor, ktorý bol menovaný do funkcie a bolo také obdobie, že ja som sa akurát chystala na plánovanú dovolenku, takže som si od neho išla dať podpísať dovolenkový lístok. Kedy sme sa prvýkrát spolu stretli a sme sa rozprávali. Pán rektor sa veľmi pekne o mne vyjadroval a podľa toho, že videl, akú mám vykonanú prácu, dával mi ešte tú nádej, že určite si nájdem miesto aj v jeho tíme a že bude sám so mnou rád ďalej spolupracovať. No, tento názor bol zmenený po dvoch týždňoch, keď som sa vrátila z dovolenky, pretože hneď o ôsmej som bola zavolaná do kancelárie rektora, ktorý mi dal do ruky papier a povedal: „Tu nami podpíšte výpoveď, pretože akademický senát sa tak rozhodol.“ No, bolo mi to poviem pravdu troška divné, pretože mňa zamestnával rektorát a nie akademický senát a akademický senát schvaľuje to, čo navrhne rektor. A toto mi prišlo také alibistické, že pán rektor sa vyhováral stále len na akademický senát, ale pravdepodobne to bude zasa len z toho dôvodu, že tí ľudia boli tak pomstychtiví a chceli sa ma stoj čo stoj zbaviť, aby som prišla o prácu. A tak robili všetko možné, aby sa ma zbavili. Ja som tú výpoveď podpísať nechcela. Pán rektor mi ju ani nechcel dať, aby som si ju vôbec prečítala, aby som sa s niekým poradila. Nechcel ma pustiť ani z kancelárie. Tak následne na to si zavolal dvoch svedkov, aby prišli podpísať, že ja tú výpoveď odmietam podpísať. A tí podpísali, že áno, že odmietam a odišla som z tej kancelárie. Ale uvedomili si, že tým pádom, že ja ten papier ani nemám, že ho odmietam podpísať, tak asi im to nejak mzdová referentka, alebo kto povedal, že to treba, že tá výpoveď mi musí byť doručená. Len tím ja som prišla do tej kancelárie a bola som tak z toho, neviem ani ako to nazvať, rozčarovaná, prekvapená z toho obratu, tej situácie, z tej bizarnosti, že človek, ktorý si vykonáva svoju prácu ako má a je za to potrestaný tým, že príde o prácu a ľudia, na ktorých pochybenia poukázal-

 

00:10:47,994 –> 00:10:48,044 [Mária Hunková]

Mhm.

 

00:10:48,088 –> 00:11:00,628 [Marta Bočeková]

-tak sú tam a ju majú. To moje telo sa s tým išlo vysporiadať a moje srdiečko išlo roztrhnúť. Tak kolegyňa ma odviezla k lekárovi a následne som ostala doma na PN-ke, aby som mala čas sa s tým všetkým vysporiadať.

 

00:11:00,628 –> 00:11:05,368 [Mária Hunková]

A vysporiadali ste sa teda s tým tak, že ste sa rozhodli, že už nechcete viac pracovať na univerzite?

 

00:11:05,368 –> 00:11:17,908 [Marta Bočeková]

Áno, bolo to takéto rozhodnutie, ale to rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň. Trvalo to trochu dlhšiu dobu, štyri päť mesiacov, kým som nadobudla to presvedčenie, že áno, že prakticky tam už pracovať nechcem.

 

00:11:17,908 –> 00:11:21,728 [Mária Hunková]

Ako vyzerali tie posledné dva mesiace, keď ste boli vo výpovednej lehote?

 

00:11:21,728 –> 00:12:00,508 [Marta Bočeková]

Keď som sa rozhodla ukončiť PN-ku a vysporiadala sa s tým, že teda o tú prácu prídem, tak opätovne som prišla na rektorát a pán rektor sa so mnou ani nechcel stretnúť. Ten sa mi vyhýbal, asi sa bál môjho možno aj čo len očného kontaktu a možno ho troška hrýzlo svedomie. Tak so mnou jednal len riaditeľ vnútornej správy, ktorý znova hneď mi chcel dávať podpisovať výpoveď. Ja som s tým nesúhlasila, tak mi pridelili prácu v knižnici, kde som vyraďovala z databázy knihy, ktoré boli duplicitné alebo staré alebo niečo také, kým vyplynula vlastne oficiálna dvojmesačná výpovedná lehota.

 

00:12:00,508 –> 00:12:04,328 [Mária Hunková]

A čo bolo vlastne oficiálnym dôvodom vašej výpovede? Lebo to sme nepovedali.

 

00:12:04,328 –> 00:12:23,928 [Marta Bočeková]

Bola to zmena organizačnej štruktúry. Hoci oni zmenili organizačnú štruktúru na rektoráte, tak prakticky vytvorili oddelenie kontroly a auditu. Alebo tak sa mi zdá, že volá a boli tam vytvorené tie pracovné miesta, len bohužiaľ, akože mi nebola ponúknutá práca na tomto novo vytvorenom oddelení.

 

00:12:23,928 –> 00:12:25,808 [Mária Hunková]

Ako na to reagovali vaši kolegovia?

 

00:12:25,808 –> 00:12:40,468 [Marta Bočeková]

Keď som sa akože vrátila, tak toto výpovedné obdobie ešte nebolo akože také zlé. Prakticky bola som sama v nejakej kancelárii na druhom poschodí. Skoro s nikým som sa tam nestretávala. Tak dalo sa to. Tie knižky sú krásne a dá sa to vydržať.

 

00:12:40,468 –> 00:12:43,668 [Mária Hunková]

Má zo zákona univerzita povinnosť mať hlavného kontrolóra?

 

00:12:43,668 –> 00:12:47,628 [Marta Bočeková]

Vysokoškolský zákon túto povinnosť neukladá. Je to na rozhodnutí rektora.

 

00:12:47,628 –> 00:12:55,047 [Mária Hunková]

Čiže to bolo vtedy len rozhodnutie pána rektora Zasepu, že chcete mať kontrolóra, ktorý sa bude, ktorý sa pozrie na tie veci, ktoré sa mu zdali podozrivé?

 

00:12:55,048 –> 00:13:03,628 [Marta Bočeková]

Áno.

 

00:13:03,628 –> 00:13:17,428 [Mária Hunková]

Mňa by zaujímalo, že či sa niekto za vás postavil. Možno že videl, že vy ste v zásade upozornili na niečo nezákonné a odpoveďou bolo za to výpoveď. Tak či niekto za vami možno s kolegov prišiel a nejak sa snažil byť pre vás nejakou morálnou podporou alebo niečo podobné?

 

00:13:17,428 –> 00:13:41,568 [Marta Bočeková]

Boli to aj ľudia z Katolíckej univerzity, ktorí ma podporovali, ale s tým, že tajne. Aby ma s tebou nevideli. Dobre to robíš, ako to robíš? Konečne tu niekto spraví poriadok. Ako, ale aby ma s tebou nevideli a navonok ťa podporiť nemôžem, pretože ja potrebujem dostať desiateho výplatu. Ľudia mali, niektorí mali strach sa navonok postaviť za to, že konečne by sa tu niečo, niečo dobré spravilo.

 

00:13:41,568 –> 00:13:47,628 [Mária Hunková]

A ako ste sa vtedy cítili? Malo to pre vás nejaký význam, že vám teda dali nejakú podporu, ale len tak tajne, aby o tom nikto nevedel?

 

00:13:47,628 –> 00:14:08,168 [Marta Bočeková]

Tak ako sme ľudia. Každý sa dá pochopiť a každý sa na danú vec pozerá. Len mi to bolo divné, že jednoducho nevidia, že tie peniaze sa prakticky nedostali tam, kde mali, aby to vzdelávanie mohlo byť lepšie. Prakticky od ľudí boli zobraté peniaze a niekde sa stratili. Neboli použité na to, čo mali.

 

00:14:08,168 –> 00:14:16,128 [Mária Hunková]

Vy ste sa nakoniec ale potom rozhodli, že pôjdete na súd. Súdiť o neplatnosť výpovede. Čo sa stalo, že ste zmenili názor alebo že ste sa rozhodli bojovať?

 

00:14:16,128 –> 00:14:35,248 [Marta Bočeková]

To, že som sa rozhodla bojovať? Možno sa mi ozývalo veľa novinárov, ktorí mali záujem o toto a veľa ľudí, že poď niečo zmení. Možno najviac ma ovplyvnil aj môj syn starší, ktorý akurát vtedy končil vysokú školu a

 

00:14:35,248 –> 00:14:49,908 [Marta Bočeková]

povedal: „Mami, poď do toho, ty máš šancu zmeniť niečo na Slovensku,“ aby sa tu tí mladí ľudia neodchádzali preč. Fakt stála vtedy pri mne celá rodina, ako podporovali ma. Manžel povedal: „A akokoľvek sa rozhodneš, budeme pri tebe.“ Dúfam, že to trocha pomohlo.

 

00:14:49,908 –> 00:14:52,168 [Mária Hunková]

To je super. A čo vaši rodičia možno?

 

00:14:52,168 –> 00:15:03,488 [Marta Bočeková]

Ocko už nežije a maminka bola z toho akože taká, že hádam sa nejdeš súdiť s Katolíckou univerzitou, ale však pozná zas moju povahu, som povedala a idem. A tým náš rozhovor o tom skončil.

 

00:15:03,488 –> 00:15:08,168 [Mária Hunková]

Ako prebiehal ten súd potom samotný? Tam sa niekto za vás postavil s kolegov?

 

00:15:08,168 –> 00:15:33,808 [Marta Bočeková]

Na súde boli kolegovia, ktorí blízko spolupracovali s pánom rektorom prakticky v tom období. Nebola som prepustená len ja, ale bolo nás prepustených približne tridsať ľudí. Takže ako tí najbližší spolupracovníci boli akože aj v môj prospech svedčiť ako pán profesor Olekšák, hovorca Katolíckej univerzity Vladko Buzna, Peťka Marhevková, ktorá so mnou spolupracovala, boli pozvaní ako svedkovia.

 

00:15:33,808 –> 00:15:42,328 [Mária Hunková]

Vy ste mi spomínali ešte aj pani kvestorku, ktorá ale úplne opačne zareagovala. Skúste nám ešte tento príbeh porozprávať, lebo je tiež veľmi fascinujúci.

 

00:15:42,328 –> 00:16:45,448 [Marta Bočeková]

To bola veľmi, veľmi zvláštna zase situácia, ktorá nastala preto, že ako prvá osoba, s ktorou som sa rozprávala, keď som mala nastúpiť na Katolícku univerzitu, bola pani kvestorka, ktorá ma vlastne odporučila ďalej pánovi Zasepovi, že by ma odporučila na pozíciu teda kontrolórky, aby sa so mnou on porozprával a aj po tej výpovedi vlastne, ktorú mi pán rektor dával, prišla za mnou a povedala: „Á, nebojte sa, veď vy veľmi dobre pracujete, ja by som rada ďalej s vami spolupracovala, keď nie na kontrole, tak ja si vás zoberiem k mne na ekonomický úsek,“ lebo bola s mojou prácou spokojná. A zrazu som ostala prekvapená, keď na súde bola svedčiť za Katolícku univerzitu a začala rozprávať také veci, ako že ona od začiatku vedela, že ja nie som schopná pracovať na Katolíckej univerzite. Začala tam vyťahovať také veci, že akože neviem robiť tú prácu alebo také to bolo, že som mala s nej taký pocit, že o mne rozpráva, ako keby som nevedela ani čítať.

 

00:16:45,448 –> 00:16:49,628 [Mária Hunková]

A vy ste ju potom nekonfrontovali, že čo? Nastal taký náhly obrat v jej názore?

 

00:16:49,628 –> 00:17:24,696 [Marta Bočeková]

Nekonfrontovala som ju s tým, pretože nemali sme možnosť sa stretnúť. Ale ďalším veľkým prekvapením bolo pre mňa, keď teda som vyhrala ten súd a neplatnosť výpovede a opätovne som nastúpila na univerzitu, pretože mi nikto nedal vedieť, že nemám zo súdu. Tak som tam prišla a ona za mnou prišla a začala sa mi ospravedlňovať, že vypovedala tak, ako vypovedala, že ona prakticky chránila záujmy Katolíckej univerzity a že ak môžem, že nech jej to odpustím. Ľudia, ako veľmi divné správanie. No ale tak. Sme takí ľudia.

 

00:17:24,696 –> 00:17:31,116 [Mária Hunková]

Chcem sa vrátiť ešte k tým trestným oznámeniam, ktoré ste spomínali, že pán bývalý rektor Zasepa podával. Čo sa s nimi stalo?

 

00:17:31,116 –> 00:17:40,996 [Marta Bočeková]

Bohužiaľ, ako nastúpilo nové vedenie po pánovi rektorovi Zasepovi, tak nový pán rektor všetky trestné oznámenia stiahol, takže sa ďalej vo vyšetrovaní nepokračovalo.

 

00:17:40,996 –> 00:17:57,216 [Mária Hunková]

Nakoniec ale teda pochybenia na univerzite priznala aj Konferencia biskupov Slovenska, ktorá si nechala vykonať taký svoj vlastný audit. Nezávislou spoločnosťou. Vypočujeme si, čo v roku 2015 povedal k výsledkom auditu generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska Marián Chovanec.

 

00:17:57,216 –> 00:18:16,896 [reklama]

V období rokov 2010 2013 došlo vo vedení Katolíckej univerzity, Pedagogickej fakulty a Filozofickej fakulty k závažným manažérskym zlyhaniam, neefektívnemu hospodáreniu a konaniu v rozpore s dobrými mravmi.

 

00:18:16,896 –> 00:18:31,056 [Mária Hunková]

Keď sa portál Postoj pýtal vtedajšieho rektora na vyvodenie osobnej zodpovednosti, povedal, že chce počkať, akým spôsobom dotknutí zamestnanci sami vyvodia dôsledky voči sebe a podľa toho bude postupovať. Viete, či tam stále robia tí ľudia, ktorí boli zodpovední za pochybenia?

 

00:18:31,056 –> 00:18:41,376 [Marta Bočeková]

Poviem pravdu, je to už vzdialené obdobie pre mňa. Ja ako som skončila na Katolíckej univerzite, prestala som sa o ňu zaujímať, ale určite niektoré osoby sú tam dodnes.

 

00:18:41,376 –> 00:18:52,196 [Mária Hunková]

A kedy sa to pre vás celé skončilo? Kedy ste si vydýchli? Bolo to tým súdom alebo keď ten skončil, alebo kedy sa pre vás tá celá situácia ukončila, že ste si povedali už je to všetko za mnou.

 

00:18:52,196 –> 00:20:20,536 [Marta Bočeková]

Prakticky asi tým súdom, no súdom ani nie, pretože prakticky nakoniec ten môj pracovný pomer skončil vlastne dohodou, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. Takže to, čo som spomínala, tam určité lehoty toho súdu sa musia dodržať, ktoré sú na to odvolania. Keďže Katolícka univerzita nepodala odvolanie, ja som nastúpila a asi týždeň alebo dva, už si to nepamätám presne, som chodila do tej práce, pretože som bola prakticky neplatnosť výpovede, stále zamestnanec Katolíckej univerzity. A to bolo zasa také divné obdobie, pretože ten pán riaditeľ vnútornej správy mi otvoril miestnosť, kde bola stolička, stôl. Tu si sadnite a tu budete sedieť. A keď som sa opýtala, akú prácu mi budete prideľovať, tak mi bolo povedané Nie, žiadna práca vám prideľovaná nebude. Tu budete sedieť. Keď som si pýtala, že teda si vyčerpám dovolenku, aby som tu nesedela, tak mi ju nepodpísal s tým, že on mi ju podpísať nemusí a on mi ju ani nedá. A prakticky zákonník práce je v tejto oblasti na strane zamestnávateľa, pretože on vám môže ako že určovať dovolenku. Plán dovoleniek schválený nebol, takže nemala som šancu. Jednoducho mu išlo len o to, aby som tam sedela a možno ma tým tyranizoval, terorizoval? Neviem, pretože tak nepekné správanie zo strany nadriadeného chlapa, kňaza k podriadenému, k žene, k pracovníčke som nikde inde nezažila ako tuná za ten týždeň.

 

00:20:20,536 –> 00:20:23,956 [Mária Hunková]

A vtedy ste si povedali, že už s Katolíckou univerzitou naozaj nič nechcete mať?

 

00:20:23,956 –> 00:20:41,376 [Marta Bočeková]

No vtedy určite. A som ostala prakticky prekvapená. Človek si kladie potom také otázky, kde je tá hláska k blížnemu, o ktorej hlásajú? Kde je to formovanie osobnosti človeka? Keď vo vysokých pozíciách kňazských sú takíto ľudia, ktorí sa takto nepekne správajú k ľuďom?

 

00:20:41,376 –> 00:20:42,256 [Mária Hunková]

Ste katolíčka?

 

00:20:42,256 –> 00:20:42,716 [reklama]

Sám.

 

00:20:42,716 –> 00:20:50,996 [Mária Hunková]

A zmenil sa po tomto príbehu nejak váš vzťah? Poviem k cirkvi, lebo to sú dve rozdielne veci k viere a k cirkvi. Tak k cirkvi, či sa zmenil?

 

00:20:50,996 –> 00:21:29,576 [Marta Bočeková]

K cirkvi určite. Určite sa pozerám na to, ako aj predtým s manželom s Deirdre si hovorili, že tí niektorí cirkevní hodnostári sú takí, akí sú. A naša osobná skúsenosť nám to len potvrdila, že nie sú to ľudia, ktorí robia to, čo hlásajú, že je to jedna veľká pravda. A prakticky nás to v tomto presvedčení len utvrdilo. Sú kňazi, s ktorými sme sa stretli, sú to vzácni ľudia, ale bohužiaľ, sú tam aj ľudia, ktorí tú pozíciu by nemali zastávať.

 

00:21:29,576 –> 00:21:37,136 [Mária Hunková]

Vedeli by ste pomenovať, že čo bolo v celej tejto situácii pre vás také najťažšie? Nejaké zistenie? Možno ľudí okolo vás? Alebo-

 

00:21:37,136 –> 00:22:30,439 [Marta Bočeková]

Tak, ako bolo to také zvláštne obdobie celé, pretože ľudia z Katolíckej univerzity, človek si to tak na začiatku možno nevšimne, ale keď sa vám druhý, tretíkrát stane, že bývalý kolega z univerzity za vami stojí v rade v obchode a zrazu ho napadne, akože ja idem vedľa do pokladne, tak prvýkrát nič hej, ale keď sa to stane druhý, tretí krát, tak si uvedomíte, že tí ľudia sa boja so mnou len v rade v obchode stáť, aby ich nikto nevidel, aby nikto nás nespájal možno spolu, aby im nebolo ublížené. Takže možno že teraz sa už človek nad tým pousmeje, ale že akí sme ľudia? Že hoci vedeli, že ja mám pravdu, tak možno sa báli, ja neviem o svoje živobytie alebo o svoju pozíciu v práci, alebo prejaviť svoj vlastný názor, tak radšej s tebou sa na verejnosti nebudeme ani len v obchode.-ťa, stáť v rade.

 

00:22:30,439 –> 00:22:36,199 [Mária Hunková]

A stalo sa vám možno niečo také, lebo s tým sa stretávame pri oznamovateľoch, že vás niekto možno aj zastrašoval?

 

00:22:36,199 –> 00:23:07,790 [Marta Bočeková]

Tak áno. Boli to, boli to aj také sľubné útoky, že ty nevieš, s kým sa zahrávaš. A daj im už pokojne, kontroluj ich už toľko. Stalo sa nám, že po vyšetrovaní tých troch výpovedí na pedagogickej fakulte som bola vypovedať ako svedok, tak na druhý deň som mala prerezané gumy na aute. Keď sa to stalo prvýkrát, tak som si myslela, no spravila som defekt naraz na oboch predných kolesách. Ale keď sa mi to stalo druhýkrát a keď aj pán profesor Olexšák povedal, že aj on mal rozrezané gumy na aute, tak to už určite nebola náhoda.

 

00:23:07,790 –> 00:23:11,479 [Mária Hunková]

A pri tomto všetkom, čo sa vám stalo, čo ste prežili, urobili by ste to znova?

 

00:23:11,479 –> 00:23:19,240 [Marta Bočeková]

Určite. Určite by som išla znova do toho a možno s väčšou razanciou a s väčšou odvahou. Stojí to za to.

 

00:23:19,240 –> 00:23:23,540 [Mária Hunková]

A čo vám to celé dalo? Aký je teda vôbec niečo, že, že vám to do života aj dalo, nielen vzalo?

 

00:23:23,540 –> 00:23:51,659 [Marta Bočeková]

Určite ma to presvedčilo, že aj na tých súdoch sú sudcovia, ktorí ide o spravodlivosť, ktorí nie sú možno zavlečení a držia si tú svoju líniu. A dalo mi to množstvo, množstvo super ľudí, s ktorými sme mali možnosť sa stretnúť za to uplynulé obdobie, ktorým ide fakt o dobro Slovenska. O to, aby možno naozaj naše vysoké školy pracovali tak, ako majú, pretože ľudia na Slovensku si zaslúžia kvalitné vzdelanie.

 

00:23:51,659 –> 00:23:52,719 [Mária Hunková]

A ako sa máte teraz?

 

00:23:52,719 –> 00:23:58,759 [Marta Bočeková]

Mám sa fajn. Odvtedy nám pribudlo päť vnúčat. Obaja synovia sú ženatí. Akože-

 

00:23:58,760 –> 00:23:59,500 [Mária Hunková]

A kde pracujete?

 

00:23:59,500 –> 00:24:03,120 [Marta Bočeková]

Pár rôčkov. Teraz pracujem na obecnom úrade v Partizánskej Ľupči.

 

00:24:03,120 –> 00:24:07,620 [Mária Hunková]

A mali ste problém sa zamestnať? Potom, ako ste odišli z Katolíckej univerzity?

 

00:24:07,620 –> 00:24:52,980 [Marta Bočeková]

Nie, nemala som problém, pretože myslím si, že v tom našom okrese to dosť rezonovalo. Zamestnala som sa najskôr na obecnom úrade v Lúčkach. Prešla som výberovým konaním ako hlavný kontrolór obce a s tým, že naozaj ma hrialo na duši, že veľa starostov alebo aj poslancov z iných obcí sa na mňa obracalo, obracalo s radou alebo s pomocou a mala som akože aj také ponuky: „Joj, aj my by sme chceli takého zamestnanca, ako si ty.“ Takže bolo to také potešujúce. A keď mi skončilo funkčné obdobie na obecnom úrade na Lúčkach, tak prakticky som sa dostala do Partizánskej Ľupče zas a len vďaka tomu, že ma tí ľudia poznali a vedia o mojej práci, ako ju vykonávam.

 

00:24:52,980 –> 00:24:58,459 [Mária Hunková]

Teraz ešte niekedy tak sama od seba spomeniete na tú ťažšiu životnú etapu, keď ste boli na Katolíckej univerzite?

 

00:24:58,459 –> 00:24:59,540 [Marta Bočeková]

Teraz už ani nie.

 

00:24:59,540 –> 00:25:00,260 [Mária Hunková]

Už je to za vami?

 

00:25:00,260 –> 00:25:00,480 [Marta Bočeková]

Mhm.

 

00:25:00,480 –> 00:25:06,408 [Mária Hunková]

A kde sa berie vo vás ten zmysel pre spravodlivosť? Že teda idete na tie barikády, ozvete sa, bojujete za pravdu?

 

00:25:06,408 –> 00:25:19,280 [Marta Bočeková]

Ja neviem, možno, že je to v človeku v podstate, pretože keď si tak spomínam, od mala som mala vždy ten pocit zastávať sa tých slabších alebo možno tých, ktorí boli šikanovaní, alebo tých, ktorí neboli docenení.

 

00:25:19,280 –> 00:25:21,399 [Mária Hunková]

Čiže asi to… Niektorí to majú proste v sebe.

 

00:25:21,399 –> 00:25:22,399 [Marta Bočeková]

Asi to máme v sebe.

 

00:25:22,399 –> 00:25:25,800 [Mária Hunková]

Máte nejakú radu pre ľudí, ktorí teraz zvažujú, či sa majú ozvať?

 

00:25:25,800 –> 00:25:54,360 [Marta Bočeková]

Každý s týmto sa musí vysporiadať sám, aj keď má širokú podporu okolia pomoci. Mne veľmi v týchto ťažkých chvíľach pomohla nadácia Zastavme korupciu. Mala som naozaj aj šťastie na dobrú právničku z Ellen Overi, Katku Matulíkovú, že títo ľudia pri mne stáli, držali mi pomáhali, ale to konečné rozhodnutie je na samotnom človeku a myslím si, že oplatí sa za tú pravdu bojovať, že je to veľmi dobrý pocit.

 

00:25:54,360 –> 00:26:04,639 [Mária Hunková]

Ja už len doplním, že už je tu aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý môže pomôcť ľuďom, ako ste vy, v takýchto ťažkých životných situáciách. Ďakujem veľmi pekne, že ste si na nás našli čas a prišli do Bratislavy.

 

00:26:04,639 –> 00:26:07,560 [Marta Bočeková]

Ďakujem, dovidenia.

 

00:26:07,560 –> 00:26:35,260 [Mária Hunková]

Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na neumlcani@oznamovatelia.sk. O mesiac budeme mať pre vás nový príbeh odvážneho whistleblowera. Dovtedy nezabudnite, že nemlčať je zlato.

 

00:26:39,320 –> 00:27:15,800 [reklama]

Zarábať potrebujeme všetci, no niektorí z nás majú cestu k zamestnaniu veľmi ťažkú. Na trhu práce majú zdravotné alebo sociálne znevýhodnenie, často úplne zbytočne. Spôsobujú ho naše predsudky a nevedomosť. Volám sa Ľubica Melzerová a chcem, aby sa to zmenilo. Aj preto som pre vás pripravila podcastovú minisériu My sa vám ozveme. Rozprávam sa v nej s ľuďmi, ktorí to zažívajú na vlastnej koži, aj s odborníkmi a odborníčkami, ktorí vysvetlia, ako ľahko by to mohlo fungovať, keby sme chceli. Nájdete nás na webe SMEa vo všetkých podcastových aplikáciách.