Kauza Gorila zatriasla v roku 2012 nielen politickou scénou, ale celým Slovenskom. Spis, ktorý niekto zverejnil na internete, obsahoval prepisy odposluchov vrcholových politikov a finančníkov. Hovorí sa v nich o úplatkoch a korupcii na najvyšších miestach v štáte.
O autorovi spisu Petrovi Holúbekovi, ktorý na kauze pracoval v Slovenskej informačnej službe, vieme však napriek tomu málo. Čo bolo jeho motiváciou? Ako prežíval obdobie, kedy kauzu nikto nechcel riešiť?
“Sféra spravodajských služieb je v takom úpadku, že keď chcete robiť zmysluplnú prácu, musíte si to vymýšľať sám. Opakovane som sa stretával s tým, že moja práca, aj práca kolegov, bola zneužívaná. Nestačilo mi robiť nezmyselnú prácu a len čakať do dôchodku,” približuje po rokoch Peter Holúbek v najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní.
Ozvať sa v bezpečnostných zložkách je oveľa náročnejšie, pretože príslušníci SIS sú viazaní prísnou mlčanlivosťou. Ak teda chcú, podobne ako Holúbek, prehovoriť o porušovaní zákonov, sú paradoxne konfrontovaní s tým, že sami porušujú zákon.
Príslušníci spravodajských služieb sú vyňatí aj z aktuálneho znenia zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. No kauza a vznik spisu Gorila boli široko medializované a príbeh Petra Holúbeka má mnoho spoločných prvkov s príbehmi oznamovateľov – whistleblowerov.
Aj Holúbek si pamätá na výsmech svojho šéfa, keď na neho apeloval, aby sa kauza riešila. Tiež na to, ako v deň jeho výpovede nabehla do budovy desiatka ochrankárov, aby ho vyprevadili z práce.
„Keď nie je pravda na ich strane, skúšajú to na vás silou,” hovorí bývalý pracovník SIS v podcaste Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME.
00:00:05,660 –> 00:00:40,980 [Natália Pindrochová]
Peter Holúbek je autorom spisu Gorila, ktorý zatriasol nielen politickou scénou, ale celým Slovenskom. Spis obsahuje prepisy odposluchov vrcholových politikov a finančníkov. Hovorí sa v nich o úplatkoch a korupcii na najvyšších miestach v štáte. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi, teda s ľuďmi, ktorí odhalili vo svojej práci korupciu či iné porušovanie zákonov a postavili sa tak za správnu vec. Vďaka tomu, že nemlčali, ochránili verejný záujem, teda záujmy nás všetkých. Moje meno je Natália Pindrochová a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Dobrý deň, Peter.
00:00:40,980 –> 00:00:46,040 [Peter Holúbek]
Dobrý deň.
00:00:46,040 –> 00:00:50,600 [Natália Pindrochová]
Začali by sme teda vašimi začiatkami v SIS. Koľko ste mali rokov, keď ste tam nastúpili?
00:00:50,600 –> 00:00:53,780 [Peter Holúbek]
24 alebo 25? Bolo to po základnej vojenskej službe.
00:00:53,780 –> 00:00:58,260 [Natália Pindrochová]
Vy ste mali prezývku Mravec. Prečo? Ako funguje vlastne prideľovanie prezývok?
00:00:58,260 –> 00:01:00,400 [Peter Holúbek]
V princípe si to môžete určiť sám.
00:01:00,400 –> 00:01:05,179 [Natália Pindrochová]
A viete nám viac povedať, prečo ste si vybrali Mravca a či to bolo hneď teda na prvý pokus?
00:01:05,180 –> 00:01:13,340 [Peter Holúbek]
Jak si dobre spomínam, tak to bolo asi až na tretí pokus. Zo srandy som chcel byť aj Lexa z KS, ale to mi neviem prečo neschválili.
00:01:13,340 –> 00:01:24,160 [Natália Pindrochová]
Keď sa vrátime do tých čias ako dvadsaťštyriročný vysokoškolák čerstvý absolvent vysokej školy. Čo ste študovali? Ako ste zvažovali, kam pôjdete pracovať? Čo vás lákalo na tej práci v SIS?
00:01:24,160 –> 00:01:43,080 [Peter Holúbek]
Vyštudoval som električkovú vysokú školu, tú ekonomickú. No po nej som normálne nastúpil na základnú vojenskú službu a po nej som si zháňal nejakú prácu normálne na inzeráty. Mal som možnosť pracovať aj u otca v takej strednej firme, ale to som akože nechcel. No a dopadá to takto. Ako to dopadne?
00:01:43,080 –> 00:01:45,320 [Natália Pindrochová]
A čo vás lákalo teda na tej práci v SIS?
00:01:45,320 –> 00:01:54,560 [Peter Holúbek]
Nemyslím si, že ma niečo lákalo. Proste potreboval som nejaké zamestnanie a určite by som to neformuloval tak, že by ma tam niečo lákalo a že by som túžil byť nejaký spravodajca alebo niečo také.
00:01:54,560 –> 00:02:03,820 [Natália Pindrochová]
A vy ste v nejakých rozhovoroch aj hovorili, že ste zvykli byť v práci aj do desiatej večer. Čo vás vtedy motivovalo, že ste vlastne aj trošku obetovali ten súkromný život?
00:02:03,820 –> 00:02:14,660 [Peter Holúbek]
Nejaká taká, také presvedčenie v tom čase moje, že chcem porozumieť tomu systému hej, do do nejakej väčšej hĺbky a že vlastne toto je ten spôsob ne? Som si vtedy myslel.
00:02:14,660 –> 00:02:20,300 [Natália Pindrochová]
A potom neskôr. Ako sa teda zreálnili vaše očakávania práce v SIS?
00:02:20,300 –> 00:02:54,380 [Peter Holúbek]
Časom som zistil, že veci, ktoré som nejakým spôsobom rozpracoval, boli zneužívané. Samozrejme, nemal som na to nejaké konkrétne dôkazy, len som sa to nejak dozvedel od tretích strán alebo proste z médií, alebo z toho, ako nejaký konkrétny prípad dopadol. Čiže vlastne stretával som sa opakovane s tým, že vlastne aj moja práca, ale samozrejme, že aj iných kolegov bola zneužívaná. Ale hlavne, proste som zisťoval čím ďalej tým viac, že vlastne to, na čo je tá inštitúcia vytvorená, to znamená nejaká ochrana záujmov krajiny, konkrétne v mojom prípade to malo byť ekonomických záujmov, keďže som pôsobil na takých zložkách, tak v podstate, že neexistuje.
00:02:54,380 –> 00:03:08,660 [Natália Pindrochová]
To ste viackrát povedali už verejne, že vlastne neexistuje niečo ako štátny záujem. Keby ste to mali priblížiť poslucháčom, aký teda záujem existuje? S čím ste sa vy osobne aj stretli pri tej práci? Že aké záujmy sa, keby ste možno vedeli na nejakom príklade povedať.
00:03:08,660 –> 00:03:30,120 [Peter Holúbek]
No, základný záujem je vždy len ten ekonomický alebo mocenský, čo je samozrejme vždy priviazané. No a tá politika, ktorá nominuje hej aj nejaké tie spravodajské zložky, je vlastne toho len nástrojom. Čiže z toho to celé pramení. Hej čiže, ten štát je, ani by som nepovedal, že na poslednom mieste ten štát nezaujíma nikoho z tých ľudí, ktorí tam vlastne nejakým spôsobom rozhodujú alebo-
00:03:30,120 –> 00:03:32,060 [Natália Pindrochová]
Spomeniete si na nejaký konkrétny príklad?
00:03:32,060 –> 00:04:01,100 [Peter Holúbek]
Hneď pri nástupe si pamätám, že som mal taký projekt, tak vo všeobecnosti to poviem na monitorovanie agentúr, respektíve firiem, ktoré sprostredkovávajú zakladanie firiem daňových rajov, hej, na nachádzanie daňových povinností a myslím si, že to bol celkom dobre spracovaný projekt, ale proste videl som, keď som ho nejakým spôsobom sa snažil prezentovať alebo realizovať, tak absolútne nebol tu záujem. Čo je vlastne z hľadiska akože ochrany ekonomických záujmov štátu, rozpracovanie proste tých najväčších daňových únikov je podľa mňa základom.
00:04:01,100 –> 00:04:04,220 [Natália Pindrochová]
A spätne si to teda ako interpretujete, že prečo to bolo zastavené?
00:04:04,220 –> 00:04:12,880 [Peter Holúbek]
Ja neviem, ako to sa môžem len akože domnievať hej, že či, či sa báli tí moji nadriadení alebo niekto hore to zastavil, to ja neviem, to vám nikto nepovie.
00:04:12,880 –> 00:04:26,180 [Natália Pindrochová]
Toto je ešte presne zaujímavé, možno aj pre ľudí, ktorí teda nevedia úplne, ako fungujú tajné služby, že aké prostredie a atmosféra tam funguje. Že vy, keď niečo vám zamietli, nejak vám to snažil niekto vysvetliť, že prečo?
00:04:26,180 –> 00:04:47,120 [Peter Holúbek]
V základe je to bezpečnostná zložka, to znamená, že nie ste v zamestnaneckom pomere. Ste v služobnom pomere, to znamená, vaše práva sú výrazne obmedzené. Nemôžete ako zamestnanec niečo namietať alebo resp. žiadať nejaký dialóg alebo niečo také. Je to bližšie, aj keď neni to úplne ako vojenská súčasť, ale je to bližšie k tej vojenskej sfére, ako k tej zamestnaneckej.
00:04:47,120 –> 00:04:54,820 [Natália Pindrochová]
A pri vašich nejakých aj služobných cestách v zahraničí, stretli ste sa s tým, že by tajné služby fungovali v zahraničí profesionálnejšie?
00:04:54,820 –> 00:05:35,539 [Peter Holúbek]
Nemyslím si, že som kompetentný toto úplne posúdiť. Ak, samozrejme, že raz som sa stretol s nejakými pozitívnymi prípadmi, ale v zásade nevidím nejaké veľké rozdiely. Ako mňa na začiatku napríklad, ale to bolo ešte fakt, že veľmi dávno, hneď na začiatku, jak som tam bol, dosť ma pozitívne prekvapili Holanďania vtedy, hej, že mali vlastne nejaký malý systém rozpracovania operatívny cez, cez vlastne sledovanie proste platby kartami a prevádzkovanie na bankové účty, čo samozrejme, že už teraz to je kvázi všade. No ale oni to už mali vtedy hej, pred nejakými dvadsiatimi a vyše rokmi. To ma vtedy tak zaujalo, ale je to samozrejme len nejaký úzky výsek. Netvrdím, že tá holandská služba je omnoho lepšia ako hociktorá iná.
00:05:35,540 –> 00:05:45,140 [Natália Pindrochová]
Keby sme sa ale pozreli na to z toho pohľadu tých platobných kariér, to bol teda deväťdesiate roky predpokladám, tak vlastne my sme to na Slovensku robili ako v porovnaní s tými Holanďanmi?
00:05:45,140 –> 00:05:47,460 [Peter Holúbek]
Vtedy ešte u nás karty nefungovali, hej. No tam už to fungovalo.
00:05:47,460 –> 00:05:53,160 [Natália Pindrochová]
Čiže tá tajná služba vlastne mala horšie zdroje, potom informácií alebo teda sťaženejšie.
00:05:53,160 –> 00:05:53,760 [Peter Holúbek]
Ako u nás?
00:05:53,760 –> 00:05:54,160 [Natália Pindrochová]
Mhm.
00:05:54,160 –> 00:06:01,480 [Peter Holúbek]
No jasné, už len v tom zmysle, že napríklad ako oni nepotrebovali nejaké veľké sledovacie odbory, lebo si to vedeli omnoho ľahšie vyhodnotiť.
00:06:09,108 –> 00:06:45,588 [Natália Pindrochová]
O kauze Gorila sa toho už popísalo a povedalo veľa. V podstate ide o jednu z najväčších korupčných káuz a takisto výsudloverských káuz. My však dneska nepôjdeme do detailu tejto kauzy. Skôr nás zaujíma váš osobný príbeh a dilemy, ktoré ste prežívali a ako ste sa s nimi popasovali. Len teda pripomeniem, že spis Gorila vznikol na základe odposluchov, ktoré sa robili priamo z vášho súkromného bytu. Celé sa to začalo tým, že ste si všimli, že do vedľajšieho bytu Zoltána Vargu opakovane chodia politici a Jaroslav Haščák z Penty. Mali ste vtedy dilemu, či povoliť inštaláciu odpočúvania do vášho bytu? Na odľahčenie, snažím si predstaviť, ako musela vyzerať tá debata s manželkou.
00:06:45,588 –> 00:07:08,938 [Peter Holúbek]
Tak zaprvé, s manželkou som to nepreberal a nie v tom zmysle, že by som ju ignoroval, ale viem, že v tomto zmysle mám jej podporu. Bez toho, že by som to nejako jej prezentoval. Aa takto som sa nad tým nezamýšľal nikdy. Ako ste položila tú otázku, ako, pre mňa to bolo v podstate len oznámenie nejakej skutočnosti nadriadenému, ktorí to potom schválili. A v podstate ja som išiel do toho.
00:07:08,938 –> 00:07:14,308 [Natália Pindrochová]
Ale tak asi si musel niečo všimnúť na stene v kuchyni, že niečo tam je nainštalované, alebo-
00:07:14,308 –> 00:07:30,448 [Peter Holúbek]
Ako ja manželke som nikdy sa nesnažil. Ako vždy som sa snažil nezaťažovať nejakými detailami, ako samozrejme, že nejaký základný rámec vedela, ale nebolo to tak, že by niečo bolo nainštalované na stene. Alebo čo to, to zase to máte trošku nesprávnu predstavu.
00:07:30,448 –> 00:07:37,098 [Natália Pindrochová]
Ale tak minimálne je zaujímavé to, že v podstate ste si to dali do vlastného súkromného bytu, kde bolo tiež určite riziko, že sa to-
00:07:37,098 –> 00:07:42,148 [Peter Holúbek]
Ja som to nedal, to dala vlastne zložka, ktorá je za to zodpovedná. Ja som to len akože kvázi umožnil.
00:07:42,148 –> 00:07:50,688 [Natália Pindrochová]
Áno, ale aj v tom je v niečom zaujímavé to, že vám to vlastne až tak nevadilo, lebo predsa len, na tých odposluchoch sa mohlo aj zachytiť, čo sa rozprávate u vás doma.
00:07:50,688 –> 00:07:51,628 [Peter Holúbek]
Ja nemám čo skrývať.
00:07:51,628 –> 00:07:53,928 [Natália Pindrochová]
Takže to bol ten hlavný dôvod, že prečo ste na to kývli?
00:07:53,928 –> 00:07:54,948 [Peter Holúbek]
Že čo, že nemám čo skrývať?
00:07:54,948 –> 00:07:55,428 [Natália Pindrochová]
Áno.
00:07:55,428 –> 00:08:15,108 [Peter Holúbek]
No nie, to nebol hlavný dôvod. To je len, na to ste sa vy teraz dívala, ale… [smiech] Tam je v takom úpadku je tá celá sféra, že si vlastne robotu musíte vymýšľať sám, keď chcete robiť niečo zmysluplné. Samozrejme, väčšina ľudí reaguje tak, že urobí si len to, čo musí a či má ich práca zmysel, alebo nie, ich absolútne nezaujíma, hej, že strážia si roky do dôchodku. Mne to nestačilo.
00:08:15,108 –> 00:08:45,228 [Natália Pindrochová]
Pre poslucháčov pripomeniem, že odposluchy sa deli približne pol roka od decembra 2005 do júna 2006, kedy boli v zásade prezradené, ale vás vyhodili až v októbri 2008, teda v podstate po dvoch rokoch, odkedy ste na kauze pracovali. Skúsme si povedať niečo o tomto období. Dnes už vieme, že ste využili v zásade všetky možnosti, ako upozorniť v rámci SIS na to, že treba konať, ale nič sa nedialo. Spomeniete si ešte na ten prvý moment, keď ste upozornili svojich nadriadených, na čo ste prišli? Že čo ste vtedy čakali a čo sa reálne stalo?
00:08:45,228 –> 00:08:58,288 [Peter Holúbek]
Ako nejaké očakávania som nemal. Ja som vedel zhruba, čo sú to za ľudia a samozrejme, že ako priamy výsmech zo strany riaditeľa sekcie ma trošku prekvapil, ale ináč v podstate som nebol prekvapený. Odpoveďou bol výsmech.
00:08:58,288 –> 00:08:59,987 [Natália Pindrochová]
Ako ste to prežívali vtedy?
00:08:59,988 –> 00:09:05,068 [Peter Holúbek]
Nemyslím si, že to bolo nejaké dramatické. Zaregistroval som to a zaradil som sa posúvať.
00:09:05,068 –> 00:09:12,528 [Natália Pindrochová]
Spis končil na stole mnohých prokurátorov, policajtov, no nikto do toho nechcel ísť. Ako si vysvetľujete, že nebola vôla prešetriť tento prípad?
00:09:12,528 –> 00:09:33,628 [Peter Holúbek]
To je skôr otázka na tých kvázi vyšetrovateľov, policajtov. Áno, určite majú aj nejaké objektívne problémy. To viem. Pôsobia hej, v tom systéme, ktorý je nastavený tak, ako je nastavený. Nerad by som o tom špekuloval. To je, ja do toho ani nevidím priamo. Je to na ich svedomí. Nechcem tu nikoho prácu znevažovať alebo niečo také.
00:09:33,628 –> 00:10:02,688 [Natália Pindrochová]
Skôr sme teraz, aj som teraz smerovala k tomu obdobiu tých dvoch rokov, že odkedy sa odposluchy ukončili a vy ste sa snažili, aby teda sa s tým prípadom niečo dialo ďalej. A teda akokeby keď ten spis sa dostal aj iným ľuďom do rúk, ale nikto akokeby z tých povolaných to nechcel rozpracovávať. Že ako ste to vtedy vnímali, že či sa báli alebo boli súčasťou naozaj tak toho systému, že mali pocit, že by išli sami proti sebe? Lebo mediálni ste aj tak aj tento typ interpretácie už ponúkli.
00:10:02,688 –> 00:10:28,328 [Peter Holúbek]
To je presne to isté, ako aj, aj pri tých vyšetrovateľoch. Ako hej, oslovil som desiatky ľudí, od advokátov, politikov, prokurátorov, aj mimovládne organizácie a v podstate bolo vidno na všetkých týchto subjektov, že akokeby som bol nejaký, neviem. Proste pre nich je to ohrozenie toho systému a asi niekde v podvedomí, ja neviem, to je len špekulácia, hej? Proste nikto nejakým spôsobom nezareagoval tak, že poďme do toho.
00:10:28,328 –> 00:10:35,188 [Natália Pindrochová]
Asi je to aj pochopiteľné z toho dôvodu, že, že naozaj sa ľudia boja, keď ide o aktérov s vysokou mierou moci.
00:10:35,188 –> 00:10:40,428 [Peter Holúbek]
Viete čo, to ani nie, že sa boja o tých ľudí, ale boja sa o možno svoje pohodlie, no.
00:10:40,428 –> 00:10:52,908 [Natália Pindrochová]
A keď má príslušník SIS v rukách takéto dôkazy, čo by sa malo štandardne diať ďalej? Prebieha ďalej ďalšie zhromažďovanie dôkazov? Kto vlastne ten prípad ďalej vyšetruje a vedie? Že keby sa tí ľudia nezľakli, že ako by to malo vyzerať?
00:10:52,908 –> 00:11:17,538 [Peter Holúbek]
Ako princíp je ten hej, že vlastne je to zložka Bezpečnostná, ktorá samozrejme neni orgán činný v trestnom konaní, ktorá zhromažďuje informácie, ktoré ale samozrejme, keď sú čo viem, aj podporené povolením sudcu, už majú charakter dôkazu. Môžu byť posunuté od ČTK, čiže v tomto prípade policajným zložkám, ktoré proste pozrie osoby môžu zaistiť a proste cez zodpovedajúce inštitúty odsúdiť, hej?
00:11:17,538 –> 00:11:28,248 [Natália Pindrochová]
A teraz, keď sa ešte vrátime k tým dvom rokom, kedy ste sa snažili o to, aby sa s tou kauzou niečo dialo. Snažili sa vás nejako zastaviť? Ako si máme predstaviť manipuláciu v prostredí tajných služieb?
00:11:28,248 –> 00:12:09,867 [Peter Holúbek]
Viď že to ani nie z prostredia tajných služieb, aj keď samozrejme využili nejaké kontakty na mojich bývalých spolupracovníkov aj, vrátane… Ale v princípe pre mňa to bolo najprv trochu stresujúce, ale potom až zábavné, akým spôsobom sa ma snažili v podstate namotať na niečo, aby som bol vyderateľný, ovplyvniteľný, manipulovateľný. Čiže rozohrali sa nejaké hry okolo mňa spravodajské, vrátane môjho zamestnania, vrátane ľudí, ktorí ma začali kontaktovať, ktorí začali odo mňa pýtať nejaké informácie. Mysleli si, že budem nahnevaný, hej? Proste základný ten princíp, ako to funguje je, snažiť sa vo vás vzbudiť nejakú emóciu. Samozrejme, najľahšie je vzbudiť negatívnu emóciu. Ja vtedy vlastne človek robí chyby, no.
00:12:09,867 –> 00:12:19,348 [Natália Pindrochová]
A čo by ste odporučili človeku, ktorý sa tiež môže ocitnúť v takejto situácii ako vy, že budú teda na neho skúšať rôzne hry? Že čo by ste mu odporučili, že akého princípu sa má držať?
00:12:19,348 –> 00:12:32,016 [Peter Holúbek]
No ja nie som v pozícii, aby som niekomu niečo odporúčal. Ja som v podstate za seba. Vnútorne som to tak cítil, že to je nejaká hra.Taktiež ja som na to nereagoval. Oni po niekoľkých pokusoch to potom tiež dali.
00:12:32,016 –> 00:12:33,356 [Natália Pindrochová]
Takže byť zdržanlivý.
00:12:33,356 –> 00:12:44,876 [Peter Holúbek]
Nie zdržanlivý, proste vypočuť si, zasmiať sa. Dovidenia.
00:12:44,876 –> 00:12:57,516 [Natália Pindrochová]
Ktorý moment bol pre vás ľudsky najťažší a ako ste ho zvládli? Počas tých dvoch rokov, keď vlastne ste sa snažili, aby tú kauzu niekto riešil? Potom bola vlastne zverejnená na internete a začali nejaké protesty.
00:12:57,516 –> 00:13:19,795 [Peter Holúbek]
Nemyslím si, že by tam bol nejaký výrazne ťažký. Samozrejme, že nejaké. Mal som trošku obdobia v tom čase, kde človek sa tak zamýšľa, keď vidí, že zostane sám v tom celom. Špekuluje aj nad sebou. Hej? Mal som také obdobie, že nebolo mi úplne akože psychicky dobre. Ani by som to nenazval depresiou. Depresia je trošku niečo iné, hej?
00:13:19,856 –> 00:13:24,476 [Peter Holúbek]
Ale nejaký úplne ťažký moment typu, že, že som zničený. To som nemal nikdy.
00:13:24,476 –> 00:13:26,055 [Natália Pindrochová]
A ako ste prežívali výpoveď?
00:13:26,055 –> 00:13:41,736 [Peter Holúbek]
Ako emočne náročný deň? Ale keby som tú emóciu mal pomenovať asi. Možno nejaké obavy, samozrejme z budúcnosti alebo z toho, čo sa bude diať. Ale na druhej strane bolo aj veľmi intenzívny pocit, že konečne sa niečo deje a konečne už ideme odtiaľto preč.
00:13:41,736 –> 00:13:46,415 [Natália Pindrochová]
Vy ste mi na káve aj prezradili, že teda ten deň vyzeral trošku bizarne, keď vás vyhadzovali.
00:13:46,415 –> 00:14:09,435 [Peter Holúbek]
Samozrejme, oni keď nemajú za sebou pravdu, tak vám musia ukázať, ako vzbudiť váš strach. Tak ukazujú silu. No tak nabelo tam dvadsať ľudí, z ktorých niektorých som aj poznal, ktorí aj vyslovene bolo vidno, že im je to nepríjemné, hej? Robili zo seba šašov, obsadili všetky východy a na záchody išli so mnou. Nejaká komisia prišla. Vtedy som to vnímal tak, ako že nechápal som moc domu. No a teraz sa nad tým smejem.
00:14:09,435 –> 00:14:11,976 [Natália Pindrochová]
A kto vás v tom období najviac podržal?
00:14:11,976 –> 00:14:24,836 [Peter Holúbek]
Vo večernom princípe ako človek, o ktorého som sa mohol oprieť za celý ten čas, ale samozrejme, nechcel som ho zaťažovať. Bola iba manželka. Ako ona ma podržala, ale nebolo to takým spôsobom, že by som jej ja každý večer vylieval svoje emócie.
00:14:24,836 –> 00:14:35,755 [Natália Pindrochová]
Pre mnohých ľudí je strata zamestnania veľký strašiak. Vy ste tiež povedali, že ste boli nejaký čas nezamestnaný. Ako ste prežívali toto obdobie? A ako to vlastne teda dopadlo s vami?
00:14:35,756 –> 00:15:16,836 [Peter Holúbek]
No, to bolo súčasť podľa mňa presne toho celého procesu uvedomenia, že keď som prišiel o tú prácu, hej, boli tam nejaké obavy. Bol som aj nejaký čas nezamestnaný, dokonca som potom, keď som sa aj zamestnal, boli to kvázi nejaké tie rubbish joby, hej, že nič moc, lebo v podstate nikto ma nechcel zamestnať, každý sa bál. Boli až nejaké absurdné pohovory, že už som bol aj prijatý, ale potom zistili, že kto som, tak vymýšľali výhovorky. Čiže to bola komédia, ale vlastne celé to bolo súčasťou toho, ako priznám sa, v tých časoch ma to hnevalo, som si myslel, že. Ale potom, keď som pochopil, že vlastne hej, že čo som čakal? Hej, že ja som išiel proti systému, som sa vyčlenil zo systému, tak teraz systém ja nechcem. Tak akože keď som sa s tým zmieril, tak potom zrazu prišla dobrá práca.
00:15:24,276 –> 00:15:38,336 [Peter Holúbek]
Celé Slovensko sa o Gorila dozvedelo, keď ho niekto zavesil na internet. Vy ste to neboli, ale potvrdili ste jej pravosť, čo vám potom niektorí vyčítali, že ste tým porušili povinnosť dodržiavať mlčanlivosť. Ako ste to vnímali vy? Čo bolo pre vás v tom čase dôležité?
00:15:38,336 –> 00:16:18,136 [Peter Holúbek]
Viete čo, ani nespomínam si, že by som nejak potvrdzoval pravosť, lebo aj pre mňa tam boli nejaké časti, ktoré sú vyslovene, o ktorých nič neviem, hlavne ten úvod. Mal som nejaké informácie. Diali sa všelijaké spravodajské hry okolo toho. Proste vedel som, že kopec ľudí o tom vie. V prostredí nejakom podnikateľskom, politickom o tom vedel už skoro každý. Samozrejme, nie každý to mal dostupné, hej? Všetci o tom vedeli, všetci o tom rozprávali, ale všetci sa tvárili, že to neexistuje, hej? A keď to nakoniec zverejnili, samozrejme zverejnili to nie za účelom, aby to bolo riešené, aby to bolo vyšetrené a aby to bolo sprocesované. Ale zverejnili to samozrejme zase za účelom nejakého zneužitia, čiže politického, ktoré v tom čase potrebovali.
00:16:18,136 –> 00:16:20,455 [Natália Pindrochová]
Ale odľahlo vám, keď už to bolo zverejnené?
00:16:20,455 –> 00:16:23,356 [Peter Holúbek]
Ako myslíte, žeby myslíte, že som sa obával pred tým a že tým pádom sa to zverejnilo?
00:16:23,356 –> 00:16:27,616 [Natália Pindrochová]
Že už sa to vie, že sa vie. Tá pravda o stave spoločnosti v podstate pre široké masy.
00:16:27,616 –> 00:16:43,896 [Peter Holúbek]
Hej, to ma to ma trošku potešilo, ale že by som mal nejakú veľkú radosť? Lebo akože bežný človek sa môže, keď má záujem, môže sa dostať k tomu, ako to reálne funguje. Samozrejme, ten spis to neni úplná realita, lebo čo to bol len veľmi úzky výsek. Tak fungujú v podstate všetci.
00:16:43,896 –> 00:16:48,935 [Natália Pindrochová]
Doteraz nebol nikto z aktérov tejto kauzy odsúdený. Mal napriek tomu zmysel ozvať sa?
00:16:48,935 –> 00:16:57,316 [Peter Holúbek]
Ja túto otázku si vôbec nekladem takto, či to malo zmysel. Pre mňa to bolo v podstate automatika, zákonitosť. Ja iným spôsobom si neviem predstaviť, že by som konal.
00:16:57,316 –> 00:16:59,776 [Natália Pindrochová]
Aké hodnoty sú pre vás dôležité v živote?
00:16:59,776 –> 00:17:15,516 [Peter Holúbek]
Nemám nejaké presne stanovené, akože neviem to vám tu verbalizovať nejakú, nejakú konkrétnu hodnotu. Samozrejme, asi nejaké, asi nejaké mám v sebe. Asi taká základná, čo čo by som tak mohol povedať je, že vždy sa snažím byť
00:17:15,516 –> 00:17:24,136 [Peter Holúbek]
pravdivý sám k sebe. No ja netvrdím, že sa mi to darí na sto percent, ale to je asi to určujúce, čo určuje aj moje konanie.
00:17:24,136 –> 00:17:29,376 [Natália Pindrochová]
Myslíte si, že má dopad na kvalitu života človeka už samotný fakt, že je podozrivý z korupcie?
00:17:29,376 –> 00:17:50,856 [Peter Holúbek]
To je taká tá povrchová rovina. V podstate aj s tým by sa dá súhlasiť, ale moje základné presvedčenie je, že ľudia, ktorí nejakým spôsobom získavajú výhodu na úkor iných, konkrétne kradnú, škodia väčšinou si myslia, že škodia spoločnosti alebo nám ostatným, ale primárne oni škodia hlavne sami sebe. A raz to možno zistia.
00:17:50,856 –> 00:18:08,312 [Natália Pindrochová]
Ako si vysvetľujete, že niekto podľahne takémuto spôsobu života a úplatkom v podstate celý život prežíva ako jednu hru a možnože s tým zmyslom, že mať pre seba čo najväčšie výhody a zisk. A potom je tu niekto ako vy, ktorý ide až na hranu, len aby bol sám sebe. Pravdivý.
00:18:08,312 –> 00:18:34,572 [Peter Holúbek]
Ja tých ľudí neodsudzujem. Viem, že majú tú potrebu si to v škole života vyskúšať túto rolu, že budem zlodej, ale aby som ja ich nejakým spôsobom ich konanie hodnotil, je to ich zodpovednosť. Čiže. Ale ja som vnútorne presvedčený. Verím tomu, že všetko so všetkým súvisí a aj toto nejakým spôsobom. Nie že budú potrestaní. To také, že ani nepožadujem, respektíve pre mňa je najdôležitejší nejaký ten posun vo vedomí
00:18:34,572 –> 00:18:48,472 [Peter Holúbek]
a nielen ich, samozrejme posun všetkých. A toto istým spôsobom si myslím, že bol hlavný benefit celej tej kauzy, aj keď nikto nebol odsúdený, že nejaký posun vo vedomí, aj keď úplne nejaký malík, kto chcel, si cez to mohol odpozorovať.
00:18:48,472 –> 00:18:53,652 [Natália Pindrochová]
Aké knihy čítate? Spomeniete si, aký bol váš literárny hrdina, keď ste boli ešte dieťa?
00:18:53,652 –> 00:19:11,552 [Peter Holúbek]
Prečítal som ako dieťa tak relatívne dosť knižiek, ale ja som mal také obdobie, dva a pol roka som bol nezamestnaný, tak vtedy som a býval som priamo pri knižnici, tak som prečítal kvantá knižiek, potom ešte aj cez vysokú školu. Mal som dve také obdobia, že som prečítal možno tristo knižiek ročne.
00:19:11,552 –> 00:19:12,492 [Natália Pindrochová]
A akých?
00:19:12,492 –> 00:19:25,632 [Peter Holúbek]
No v podstate beletriu, takú náročnejšiu. Mám v podstate prečítané skoro všetko, aj keď ako nie úplne všetko, ale že všetkých tých ako klasikov svetových, tých modernejších. A myslím si, že aj to ma dosť ovplyvnilo.
00:19:25,632 –> 00:19:29,452 [Natália Pindrochová]
A spomenite si, že na nejakého literárneho hrdinu, ku ktorému ste vzhliadali?
00:19:29,452 –> 00:19:42,672 [Peter Holúbek]
Nemyslím si, že by bol nejaký literárny hrdina, ktorý. S ktorým by som sa akože stotožnil. Ale veľmi sa mi páčil spôsob a možnože je aj to dobré, že som to čítal až v pokročilejšom veku, cez štyridsať rokov, ako Dostojevského
00:19:42,672 –> 00:19:45,472 [Peter Holúbek]
mám veľmi rád, ako vykresluje on svoje postavy.
00:19:45,472 –> 00:19:48,332 [Natália Pindrochová]
A v čom podľa vás on trefne vykresľuje tie postavy?
00:19:48,332 –> 00:19:55,532 [Peter Holúbek]
Najviac sa mi páči to, ako sa snaží pochopiť tie motivácie tých ľudí. Neodsudzuje ich a nedelí tých svojich hrdinov na dobrých a zlých.
00:19:55,532 –> 00:19:56,832 [Natália Pindrochová]
Tak sa pozeráte na svet aj vy?
00:19:56,832 –> 00:20:05,272 [Peter Holúbek]
Čiastočne áno.
00:20:05,272 –> 00:20:13,732 [Natália Pindrochová]
Už to bude skoro trinásť rokov, možno štrnásť, odkedy vás prepustili z tajnej služby. Aký život teraz máte? Aká je náplň vašej súčasnej práce?
00:20:13,732 –> 00:20:27,432 [Peter Holúbek]
Pracujem v kuriérskej firme na administratívnej pozícii. Niekedy sa aj smejem, že neviem, či ste videli film Muži v čiernom, že som dopadol jak agentka, čo mi vymazali pamäť a skončil na pošte s mimozemšťanmi.
00:20:27,732 –> 00:20:31,712 [Natália Pindrochová]
Tak pokiaľ viem, vy robíte Compliance, čo je ozaj trošku odbornejšia práca.
00:20:31,712 –> 00:20:50,052 [Peter Holúbek]
Mierne hej, ale ako zase nemám problém. Práca ma celkom baví, aj keď samozrejme nie je taká kvázi vzrušujúca pre niekoho. Ja v podstate posudzujem nejakých zmluvných partnerov firmy, ich spoľahlivosť, mám na starosti nejakú komunikáciu s políciou, našťastie väčšinou písomnú.
00:20:50,052 –> 00:20:54,672 [Natália Pindrochová]
Chápem, že po tých skúsenostiach z vypočúvania aj ku káze Gorila asi nemáte úplne
00:20:54,672 –> 00:20:59,292 [Peter Holúbek]
Nie ako ja nemám problém. Ja si myslím stále, že väčšina policajtov je v pohode.
00:20:59,292 –> 00:21:04,072 [Natália Pindrochová]
Vnímate nejaký posun aj v tých zložkách policajných, odkedy sa zmenila vláda?
00:21:04,072 –> 00:21:15,092 [Peter Holúbek]
Neviem, ja nie som ich súčasťou. Rozumiete? Čiže ale jasné, vidno, že proste sú nejaké veci, do ktorých sa pustili, ktoré sa predtým nemohli robiť. Čiže asi nejaký posun tam je.
00:21:15,092 –> 00:21:20,612 [Natália Pindrochová]
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sú zvnútra a vedia o korupcii a zvažujú, či sa ozvať?
00:21:20,612 –> 00:21:34,432 [Peter Holúbek]
Nemyslím si, že ja som v pozícii, aby som niekomu radil. Proste základ je ten, musíte to mať trošku upratané v hlave a musíte si akože veriť, že ste, že ste v práve. No a potom je to už len na vašom rozhodnutí.
00:21:34,432 –> 00:21:42,991 [Natália Pindrochová]
A keď ešte si porovnáte svoj život, keď ste boli ešte agentom alebo teda boli ste pracovníkom tajnej služby tých jedenásť rokov a teraz život, aký vediete?
00:21:42,992 –> 00:21:54,812 [Peter Holúbek]
Teraz vediem v podstate omnoho kľudnejší a spokojnejší život. Vtedy bol taký extatickejší trošku, že vlastne bolo tam viac toho kvázi vzrušenia, ale v princípe nejaký zásadný rozdiel nevidím.
00:21:54,812 –> 00:21:55,932 [Natália Pindrochová]
Ste spokojnejší?
00:21:55,932 –> 00:22:16,472 [Peter Holúbek]
No, spokojný som v tom zmysle, že som určite hej, vekom minimálne som vyzretejší. [smiech] Myslím, že som sa aj trošku posunul vo vedomí. Aj vrátenie tohto prípadu, vlastne to celé ma niekam posunulo. Si myslím, že dobrým smerom, čiže znie to možno tak neskromne, ale som spokojný sám so sebou.
00:22:16,472 –> 00:22:45,412 [Natália Pindrochová]
Veľmi pekne ďakujem, že ste prijali pozvanie do nášho podcastu. Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na neumlcani@oznamovatelia.sk. Dopočutie o mesiac a dovtedy nezabudnite, nemlčať je zlato.
00:22:45,412 –> 00:23:30,332 [reklama]
Porozumieť politike, to je niekedy veda a porozumieť vede, to už chce aj trošku predstavivosti. Lenže svet okolo nás je zložitý a občas treba túto zložitosť rozpliesť. Ja som Tomáš Prokopčák a spolu s kolegyňami a kolegami pre vás každý pracovný deň pripravujeme podcast Dobré ráno, v ktorom hľadáme príbehy, čo sú pre nás, vás aj krajinu dôležité. Snažíme sa byť vaším podcastovým priateľom, ktorý chce lepšie porozumieť svetu okolo nás. Doma, vo svete, vo vede, v kultúre, ale trebárs aj v športe. Dobré ráno preto nájdete každé ráno na webe Denníka SME, na Spotify alebo v každej podcastovej aplikácii.
